Aké hry hrajú niektorí športoví novinári? Na medailu to nie je!

Autor: Rastislav Šaling | 11.1.2017 o 20:39 | (upravené 17.1.2017 o 12:32) Karma článku: 2,17 | Prečítané:  615x

O športe s novinármi, nevyužitom potenciáli, význam športu a jeho financovanie, na čo môžeme byť hrdí a čo je našou slabosťou v tejto oblasti. 

V prvom rade chcem veľmi pekne poďakovať za príspevky a reakcie (hlavne tie ktoré boli korektné, slušné aj keď polemické, ale k veci). Na to, že sa jednalo o môj debut v písaní (aj čítaní) blogu som milo prekvapený naozaj veľmi početnou návštevnosťou. Ubezpečujem čitateľov, že som nepísal v hystérii, ani s cieľom aby som niekoho chcel nebodaj uraziť. Chcel som upozorniť na niečo, čo viacerí vnímame a zároveň odmietame. Určite nie je to o tom, že môj favorit nie je tam, kde som ho chcel vidieť ja! 

Moje zamyslenie aj s podložením určitých faktov si dovolím povedať splnili svoj ciel a účel. Rozvírili diskusiu, ktorú asi ťažko mohol otvoriť niekto z „povolaných“ novinárov, a tak som sa toho chopil ja, ako insitný pisálek. Nie je to preto, žeby snáď všetci novinári, a hlavne športoví nesúhlasili s tým o čom som sa snažil písať, práve naopak. A priori nešlo o výsledky ankety a už vôbec nie o ocenených športovcov. Nechcem ani novinárov hádzať všetkých do jedného vreca, myslím že máme aj vysoko kvalitných novinárov a redaktorov, ktorých si vážim pre ich erudovanosť, prehľad a objektívnosť, ale stavovský status im zrejme akosi bráni otvorene pomenovať problém, ktorý tu vidíme a o ktorom píšem.

Považujem to iba za akýsi „nástrel“ problému, ktorý nie je len o nejakej jedenkrát v roku poriadanej ankete. Je to princípe, o slušnosti, o úcte k ľuďom - športovcom a o ich ocenení, nie jedným skleneným predmetom, ale o čosi viac - spoločenským a morálnym ocenením spoločnosťou krajiny – vlasti, ktorú reprezentujú.

Áno niektorý športovec po úspechu na Tour de France dostáva aj šľachtický titul, druhý "vďaka" určitej skupine, okolnostiam a systému voľby na Slovensku nedosiahol na vrchol jednej ankety. Potom sa ale nemôžme čudovať, že čoraz viac športovcov otvára tému reprezentovania za inú krajinu – majú talent, baví ich to ale nie je možné, alebo len s problémami zabezpečiť všetko preto, aby sa mohli venovať zdokonaľovaniu sa vo svojom obore. A nakoniec sa ani nedočkajú náležitého spoločenského uznania.

Áno naväzujúcim problémom je aj financovanie športu u nás, čo je síce často otváraná téma a možno priamo nesúvisí s anketou športovca. Ale predsa spoločné majú princípy – odmeňovania.

Dohodnime sa na tom, že ocenenie si zaslúžia všetci a poradie možno nie je až tak podstatné – ale podstatné predsa len je v prípade, ak by sa malo nefér rozhodovať o tej najvyššej priečke a hlavne spôsob, ako sa viacerí domnievajú, že k tomu došlo. Či to bol lobbing, ješitnosť, alebo dokonca pomstychtivosť to nie je podstatné, ale jedno je zrejme isté, že to nebolo s „ kostolným“ poriadkom. Dve facky tato anketa odborníkov dostala vzápätí – cena od divákov - vyhlásená súčasne a poradie svetových športovcov vyhlásené pár dni na to.
Sagan zvíťazil aj v iných anketách na Slovensku, ktoré robili iné spoločnosti dokonca aj medzi nešportovými osobnosťami Slovenska, ako skvelý ambasádor nášho Slovenska.

Čítal som nedávno blog jednej pisateľky Slovenky v USA Petri Ftorkovej http://ftorkova.blog.sme.sk/c/443408/ako-o-nasej-lyziarskej-asociacii-vedia-uz-aj-v-amerike.html
,kde o úspechu našich lyžiarok sa americkí komentátori opakovane pozastavovali nad tým, že tieto úspechy dosiahli napriek nepodpore SLA. Tak to ma teda podržte! Ako našu lyž. asociáciu riešia už za morom, ale nevieme si ju ani poriadne popísať doma našimi odborníkmi od pera. Alebo áno? Máte nejaké články, kde by sa napríklad touto témou v predchádzajúcom období niekto zaoberal na úrovni s investigatívy a prípadne s tým, aby sa tam akosi ľady pohli? Hádam novinári sú tu nie iba na to aby kritizovali, ale aby prípadne pomohli riešiť veci, ktoré v oblasti športu sú. Samozrejme, ak sú to skutoční novinári a záleží im na tom aby aj oni boli poslami dobrých správ o našich úspechoch. Ak sa rôzne témy napr. rozkopanej a nekvalitnej cesty po odvysielaní okamžite opravujú, ako sú na tom naši športoví novinári. Čo sa rieši vďaka nim v oblasti športu, kde je problémov a zlých vzťahov vo vnútri zväzov, ako aj medzi zväzmi navzájom požehnane. Majú nejaké zárezy typu „Watergate“ v športe? Ja šport vnímam nielen ako vrcholový – profesionálny šport. Šport je kľúčový pre každú modernú spoločnosť, ako spôsob života a pohyb z hľadiska zvyšovania fyzickej, zdravotnej, psychickej kondície našich obyvateľov, ale aj osobnostného rastu našej mládeže a budovanie morálne – vôľových vlastnosti. To v určitom období zabezpečovali, ako - tak telovýchovné jednoty, spartakiády a základná vojenská služba. Dnes tu neexistuje fungujúci systém a napriek tomu sú tu úspechy o ktorých sme ani netušili, že sa k nim niekedy priblížime - je to zázrak v malej krajine ako Slovensko. V minulosti sme mali bezpochyby veľa talentov ale v rámci Československa sa ťažšie presadzovali už len v nominácii a nie vždy preto, žeby na to nemali . A keď už sú tu, takéto svetové úspechy a následne aj záujem verejnosti o šport, tak si niektorí novinári so svojimi partnermi hrajú svoje hry podľa ich pravidiel, bez zverejňovania postupov a predstavenia svojich členov a zrejme dopredu pripravovaného scenára. Niekto Saganovi vyčíta jeho bezprostrednosť aj pri vyhlasovaní, že si urobil po svojom aj poďakovanie. Ja to považujem za jeho výsadu a bodaj by takých prekvapení bolo v jeho réžii čo najviac. A aby sa odkrývali aj nečestné praktiky novinárskej politiky aj v športe. A to je aj výzva pre tých (verím vo väčšine) novinárov , ktorí to vidia, vedia a vadí im to,  ale neodhodľali sa to zverejniť. Vyzývam a apelujem nie len na novinársku česť, ale aj na hru v zmysle Fair Play k našim športovcom a aj ich fanúšikom, vašich divákov, čitateľov a poslucháčov, ktorí vo veľkom osobne podporujú našich reprezentantov kdekoľvek vo svete. To im môžu závidieť viacerí zahraniční športovci, že my vieme obetovať čas, peniaze a energiu aby sme tých našich hnali za úspechmi. To treba isť zažiť, najmä tým novinárom, ktorí dávali svetové mená športu na nedôstojne priečky v ich ankete. Tešme sa spolu čo nám prinášajú ich výkony a reprezentovanie našej krajiny, nielen na športových kolbištiach, sú to naši skutoční ambasádori a prinášajú nám fantastický pocit a hrdosť a sú nezaplatiteľnou reklamou našej vlasti a našich obyvateľov (fanúšikov aj novinárov). Tak už konečne:  Budme naozaj JEDEN TíM!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Kohút si priznal chybu, Cígerovi sa ospravedlnil. Ten to neprijal

Tréner hokejovej reprezentácie a šéf zväzu diskutovali spolu v mimoriadnej relácii TV Markíza.

KOMENTÁRE

Vydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.


Už ste čítali?